OVCE.sk - Hrubokrk
 
Źáner:
detský, animovaný
Minutáž:
3 minúty
Rok vzniku:
2014
Krajina:
Slovensko
Vyrobilo:
eSlovensko
Réžia:
Jaroslav Baran
Námet, scenár, produkcia:
Miro Drobný

 

Popis filmu:
OVCE.sk je vzdelávací seriál určený predškolským a školským deťom. „Hrubokrk“ sa zaoberá témou kybernetického šikanovania (Cyberbullying) pomocou vytvorenia falošného profilu. Janovi na internete niekto vytvoril posmešnú stránku. Od hanby sa bojí chudák chodiť aj do školy. Spolužiaci sa zo začiatku z neho smejú, ale neskôr sa rozhodnú pomôcť mu a upozornia na tých, čo so šikanovaním začali.

 

Je to v našich rukách
Rozprávka zo seriálu OVCE.sk približuje príbeh o kybernetickom šikanovaní. Vidíme, ako Jana niečo trápi, ale nechce o tom s nikým hovoriť. Zrazu sa neteší na kamarátov, odkladá odchod do školy, aj v škole iba zamyslene sedí, nevie sa na nič sústrediť, cíti sa úplne opustený. Je toho na neho tak veľa, že sa po prestávke do školy ani nevráti. Našťastie jeho kamarátom netreba veľa – po výzve dospelých aj sami pochopia, že sa stalo niečo zlé a všetci chcú Janovi pomôcť. Spoločnými silami si dokážu poradiť aj so zlými vlkmi. Aj v realite býva väčšinou útočníkom niekto, koho deti poznajú, nie úplne neznáma osoba – a aj ovce tušili, kto Janovi ubližuje. Útočník využíva svoju prevahu, keď sa obeť nevie brániť, cíti sa voči nemu slabšia, má pocit, že už všetci vedia o jej hanbe a nikto sa nepostaví na jej stranu. Deti si vedia navzájom ublížiť, ale rovnako sú aj súcitné a ochotné pomôcť kamarátovi. Niekedy to dokážu rozoznať aj samé a spoločne vymyslieť riešenie, niekedy stačí malé „nakopnutie“ zo strany dospelého.

Rozvíjajte vzťahy medzi deťmi, hovorte aj o kyberšikanovaní a o tom, ako mu zabrániť. Kyberšikanovanie je najjednoduchšie zastaviť v začiatkoch – často stačí deti upozorniť na to, čo robia, pripomenúť im, ako sa cíti obeť a nastaviť jednoznačné pravidlá. Odkladaním riešenia na neskôr sa môže šikanovanie rozvinúť do rozsiahleho problému, ktorý zasiahne celú skupinu a vyžaduje dlhodobejšiu nápravu.

V rodine, v škole a v rovesníckych vzťahoch sa rozvíja sebavedomie detí, tu získavajú svoj pocit hodnoty. Tie deti, ktoré sú samé so sebou spokojné a nepochybujú o sebe, ktoré žijú v bezpečných a láskyplných vzťahoch, nepotrebujú ubližovať ostatným. Rovnako sa tiež lepšie dokážu ubrániť pred ubližovaním a natoľko neohrozí ich sebaúctu. Neboja sa ani zastať ostatných. Všímajte si preto tie deti, ktoré sa odlišujú a mohli by sa stať obeťami alebo agresormi. Zareagujte včas, venujte sa im a pomôžte im situáciu riešiť.

Od rodičov, ale aj učiteľov či vychovávateľov sa deti učia, čo je správne a čo nie, ako sa ľudia majú voči sebe správať, aby sa mohli spolu cítiť dobre, učia sa zvyšovať svoju citlivosť voči prežívaniu ostatných, učia sa, ako vyjadriť svoj hnev adekvátnym spôsobom a ako riešiť konflikty. Voči agresorovi sa deti často cítia bezmocné a nevedia, čo majú robiť. Je dôležité, aby sa naučili, ako môžu brániť samé seba, ale aj ostatných. V skupinách (a spoločnosti), kde sa ľudia pozerajú bokom, keď sa niekomu ubližuje, sa vzťahy postupne zhoršujú, narastá nedôvera a strach. Ale keď dokáže niekto tento strach prekonať, prípadne sa spojiť aj s ostatnými a spolu sa zastanú svojho kamaráta, zistia, že oni sami dokážu ubližovanie zastaviť a môžu byť na seba právom hrdí. V konečnom dôsledku sa potom v takejto skupine cítia lepšie všetci.

Aktivita 13. Môj Superhrdina

 

Ako sa cíti ten druhý?
Kyberšikanovanie sa niekedy začne aj neúmyselne a následne rozprúdi sériu akcií a reakcií, ktoré sa môžu vystupňovať až do vážneho ublíženia. Deti si nemusia vždy uvedomiť, že to, čo ony považujú za vtip, predvádzanie sa pred kamarátmi alebo primeraný spôsob, ako niekomu niečo oplatiť, môže ten druhý vnímať úplne inak. V rozprávke sa Jano stal obeťou zlých vlkov, ale v skutočnom živote podobné situácie nemusia byť tak jednoznačne čierno-biele, s jasne oddeleným dobrom a zlom. Deti môžu byť, aj nevedomky, páchateľmi, môžu byť svedkami, ktorí sa len prizerajú alebo aj svedkami, ktorí sami pomôžu kyberšikanovanie zastaviť. Môžete ich postupne učiť, že v každej situácii majú aj kúsok svojej zodpovednosti a môžu sa slobodne rozhodovať. Môžu si rozmyslieť, ako sa voči iným správajú na internete, či už zo zábavy, z hnevu alebo z túžby po pomste.

Deti sa až postupne učia byť citlivé voči prežívaniu druhých – cez prepojenie s vlastným zážitkom, ako by sa ony samé cítili v podobnej situácii. Takto sa naučia, že vtip je iba vtedy vtipný, ak sa na ňom zasmeje aj ten druhý, nielen ony alebo že to, čo sa im zdá ako maličkosť, môže byť pre niekoho iného veľmi zraňujúce. Janov príbeh im pomáha porozumieť, že aj jedna upravená fotografia mohla stačiť. Niekto by sa nad falošným profilom svalovca len pousmial a hodil to za hlavu, u Jana to však viedlo k tomu, že sa od hanby radšej nechcel iným ani len ukázať na oči. Deti sa môžu tiež naučiť, že ak sa aj ony samé niekomu vysmievajú cez internet, tak sa správajú ako vlci z rozprávky. Nie všetky činy je možné zobrať späť, a preto je lepšie premyslieť si dopredu, čo chcú na internete (alebo v bežnom živote) spraviť a prečo.

Aktivita 14. Fotky, ktoré nepatria na internet

 

Čo stojí za zapamätanie:

  • Ak ubližuješ, raz ťa to môže mrzieť a môžeš sa neskôr za svoje správanie cítiť trápne.
  • Nenechaj ubližovať sebe ani ostatným. Nezostaň ticho. Zlo má šancu iba vtedy, keď sa dobrí ľudia boja a mlčia.
  • Možno sám nezastavíš niekoho silnejšieho, ale keď sa spojíte, tak to dokážete.

NA STIAHNUTIE