Čo je kyberšikanovanie

Charakteristiky internetu a virtuálneho priestoru

Internet ako technológia, ktorá sa stala dostupnou takmer pre každého, priniesla nové možnosti komunikácie, šírenia informácií, trávenia voľného času, ale aj foriem agresivity. Pospájaním počítačov jednotlivých ľudí do celosvetovej siete vznikol samostatný priestor s vlastnými charakteristikami a pravidlami, v ktorom sa ľudia zoznamujú, stretávajú, komunikujú spolu, zdieľajú svoje myšlienky. 

 

Správanie ľudí na internete a vo virtuálnom priestore je ovplyvnené troma základnými charakteristikami, tzv. AAA princípom: 

Dostupnosť (accessibility) – internet a virtuálny priestor je dostupný 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Pripojiť sa na internet je možné z domova, ale aj kdekoľvek na cestách či z mobilu. Môžeme byť online počas vyučovania či práce, počas rozhovoru s blízkymi, vo dne i v noci. Môžeme byť pripojení dlhé hodiny v jednom kuse, viacerí súčasne.

Dosiahnuteľnosť (affordability) – cena internetového pripojenia sa pohybuje okolo pár eur, čím sa internet stal dosiahnuteľným takmer pre každého, vrátane detí. Znižujú sa aj náklady na pripojenie prostredníctvom mobilných telefónov, pričom kvalita služieb, predovšetkým rýchlosť, sa neustále zvyšuje. 

Anonymita (anonymity) – jednou z najvýraznejších charakteristík, ktoré sa viažu na internet a virtuálny priestor, je práve anonymita, a tým pádom aj miera kontroly nad odhalením seba, ktorú má dotyčný vo svojich rukách. Sám sa môže rozhodnúť, či odhalí svoju identitu alebo bude vystupovať pod prezývkou, či zverejní svoje fotografie alebo použije cudzie. Možnosť skryť sa za maskou znižuje mieru sociálnej kontroly, ktorá ovplyvňuje naše správanie v realite. Na internete majú ľudia pocit, že ich nikto nepozná, nebudú vystavení posudzovaniu od blízkych, ktoré by mohlo viesť k odsúdeniu, k pocitom viny či hanby, a tak sa slobodnejšie púšťajú do správania, na ktoré by ináč nenabrali odvahu. Takáto anonymita má svoje pozitívne stránky – cez internet môže byť ľahšie začať hovoriť o ťažkých, bolestivých témach, pre niekoho osloviť dievča alebo chlapca, či vyjadriť otvorene svoj názor na dianie okolo. Má však aj svoju negatívnu stránku – je ľahšie prejsť aj k útokom a agresivite, lebo sa za ne človek necíti až natoľko zodpovedný alebo postihnuteľný. 

Okrem týchto troch charakteristík definuje internet a ostatné nové technológie aj rýchlosť a dynamika. Deti oslovuje všetko, čo je zaujímavé, prináša nové podnety a výzvy. Prirodzená zvedavosť a hravosť ich poháňajú dopredu, lákajú ich vyskúšať všetko nové, ako aj nebezpečné a zakázané. V takýchto situáciách si skúšajú svoje možnosti a schopnosti, učia sa, kým vlastne sú. Skúšanie, ako aj robenie chýb a učenie sa z vlastnej skúsenosti sú súčasťou prirodzeného vývinu dieťaťa. Internet umožňuje venovať sa viacerým činnostiam naraz – písať si s kamarátmi cez čet, pridávať statusy na sociálnej sieti, popritom si robiť domácu úlohu a ešte aj esemeskovať. Môžeme pozorovať, ako veľký rozmach nových technológií ovplyvnil schopnosť detí i dospelých sústrediť sa na jednu činnosť a zotrvať pri nej bez rozptýlenia, alebo ako súčasné vykonávanie viacerých činností ovplyvňuje ich kvalitu. Rýchle prepínanie medzi činnosťami a podvedomý tlak na to, koľko je ešte potrebné či možné stihnúť v obmedzenom čase, vniesli do života viac nepokoja a napätia, ktoré je zase potrebné niekde ventilovať. 

 

Internet a kyberšikanovanie

Ľudia zvyknú považovať nástup nových technológií za príčinu objavenia sa negatívnych javov súvisiacich s internetom, akým je aj kyberšikanovanie. V skutočnosti sú nové technológie iba nástrojom, ktorý ľudia nejakým spôsobom využívajú – pozitívne, aj negatívne. Ľudia boli vždy vynaliezaví a vedeli využiť na  svoje ciele akúkoľvek novú technológiu, napríklad objav telefónu umožnil okrem komunikácie na diaľku aj anonymné telefonáty, dokonca už aj samotný objav písma v sebe zahŕňa aj možnosť písať výhražné listy či posmešné nápisy po stenách. Internet a nové technológie tak iba vytvárajú nové, iné možnosti na negatívne sociálne interakcie. Internet tieto formy správania uľahčuje, vytvára pre ne vhodné podmienky, ale samotná príčina negatívnych javov nespočíva v nástroji, ale v ľuďoch, ktorí ho používajú. Kyberšikanovanie tak nie je novým javom, iba podobou javu starého, jednou z foriem šikanovania. Kvôli charakteristikám, ktoré súvisia s internetom (dostupnosť, dosiahnuteľnosť a anonymita), má však svoje špecifiká: 

  • Anonymita páchateľa: páchateľ sa cíti bezpečnejšie, je ho ťažšie odhaliť, jeho konanie nevidia svedkovia. U obete prispieva anonymita páchateľa k ešte väčšej podozrievavosti, neistote a strachu – nevie, voči komu sa má brániť, nevie, odkiaľ príde ďalší útok, páchateľom môže byť ktokoľvek.
  • Dehumanizácia obete: tým, že páchateľ nie je vo fyzickom kontakte s obeťou, môže ľahšie oddeliť svoje konanie od skutočného človeka a zjednodušiť ho iba na jeho technickú stránku. Nevidí okamžitú reakciu obete, prežívanie, emócie, ktoré spúšťajú v druhom človeku odozvu v podobe ľútosti, súcitu, pocitu viny. Menej si uvedomuje, čo jeho správanie vyvoláva, dokonca ho môže považovať za neškodnú zábavu. 
  • Prekonanie rozdielov: kvôli anonymite, ľahkej dostupnosti internetu a použitiu techniky sa páchateľom kyberšikanovania môže stať ktokoľvek so základnými znalosťami práce s počítačom a internetom. Na kyberšikanovanie nepotrebuje ani fyzickú silu, ani podporu skupiny. Páchateľ tak môže ľahko zaútočiť aj na niekoho, na koho by si v reálnom svete pre jeho autoritu alebo pozíciu netrúfol. V počítačových zručnostiach môžu mať dokonca deti prevahu nad dospelými. Často vedia viac ako ich učitelia informatiky. Takto sa môžu obeťami kyberšikanovania stať napríklad silnejšie a staršie deti, učitelia, nadriadení.
  • Kedykoľvek a kdekoľvek: kým klasické šikanovanie sa väčšinou viaže na jeden priestor, napríklad na školu alebo zamestnanie, v prípade kyberšikanovania môžu útoky prichádzať kedykoľvek a kdekoľvek – stačí, ak má človek mobilný telefón alebo je pripojený na internet. Obeť sa tak pred útokmi nemôže nikde skryť, môžu sa diať aj v čase, keď sa ona sama nepohybuje na internete. 
  • Rýchle šírenie: v prípadoch klasického šikanovania sa o ňom väčšinou dozvedia priami účastníci v danej skupine. Pri kybernetickom šikanovaní sa kvôli rozšíreniu internetu a prepojeniu virtuálnych sociálnych sietí môžu akékoľvek obsahy, zverejnené na internete, rozoslané cez mobil alebo email, rýchlo dostať k veľkému počtu ľudí, pričom je ich šírenie nekontrolovateľné. Obeť tak ani nevie, kto všetko sa už o jej ponížení dozvedel, kde ju čakajú ďalšie posmešky a útoky.
  • Nepriame ubližovanie: na rozdiel od fyzického šikanovania páchateľ a obeť nie sú v priamom kontakte, po kybernetickom šikanovaní nezostávajú viditeľné stopy ublíženia (zranenia, modriny, poškodené oblečenie a pod.). Páchateľ používa psychické prostriedky ubližovania a manipulácie, zraňuje slovami, nie údermi. 

 

Aj napriek týmto odlišnostiam sa kybernetické šikanovanie väčšinou nedeje vo vákuu, v striktne oddelenom virtuálnom priestore. Býva skôr reakciou na udalosti vo vonkajšom svete, súvisí s reálnymi vzťahmi. Vo väčšine prípadov, napriek anonymite, agresor a obeť nie sú cudzí ľudia, poznajú sa zo sociálneho prostredia, v ktorom sa pohybujú, aj keď obeť nemusí tušiť, kto jej ubližuje. Preto sa aj v tejto príručke venujeme širším súvislostiam kyberšikanovania, pri prevencii považujeme za dôležité rozvíjať vzťahy a zručnosti v reálnom svete. 

 

Fakty o kyberšikanovaní 

Kyberšikanovanie poznáme aj pod názvami kybernetické šikanovanie, elektronické šikanovanie, online šikanovanie alebo pod anglickými názvami cyberbullying, cybermobbing. Je jednou z foriem šikanovania, páchateľ využíva pri svojej činnosti moderné technológie (počítač, internet, mobilný telefón, herné konzoly a pod.) a svoje útoky (alebo minimálne ich časť) realizuje vo virtuálnom priestore s využitím rôznych služieb a nástrojov, ako sú email, IM (instant messenger – napr. Skype, Viber, WhatsApp, Snapchat), čet, diskusné fóra, sociálne siete, stránky na zverejňovanie fotografií a videí, blogy, SMS správy, telefonáty).

Rovnako ako pri iných formách šikanovania, aj kyberšikanovanie je opakované a zámerné správanie, ktorého cieľom je vysmievať sa, ubližovať niekomu, ponižovať ho, zraniť. Agresor zneužíva svoju moc nad obeťou. Obeť vníma kyberšikanovanie ako zraňujúce a nevie sa voči nemu dostatočne brániť. 

Je potrebné odlíšiť kyberšikanovanie od iných foriem agresivity na internete. Ak si napríklad dvaja spolužiaci navzájom nadávajú na sociálnej sieti, tak sme svedkami online hádky, ak niekto vulgárne nadáva ostatným v online diskusii, tak hovoríme o trollingu alebo flamingu, ale v týchto prípadoch nejde o kyberšikanovanie. 

Školy by mali problematike kyberšikanovania venovať priestor napríklad v predmete mediálna výchova alebo informatika. Ochrana pred rizikami nových technológií by mala byť súčasťou rozvoja mediálnej gramotnosti každého jedinca.

Podľa prieskumu eSlovensko o.z. z roku 2014 by až 90 % učiteľov privítalo viac informácií o kyberšikanovaní. Viac ako polovica učiteľov už riešila šikanovanie vo svojej škole. Len 8 % škôl uviedlo, že počty prípadov kyberšikanovania klesajú, zvyšok pozoruje stagnáciu a nárast prípadov. 42 % škôl nevenuje samostatnú pozornosť fenoménu šikanovania.

 

Privítali by ste viac informácií o možnosti riešenia kyberšikanovania na školách? Riešili ste vo Vašej škole prípad kyberšikanovania študentov?

 

Počet prípadov kyberšikanovania na Vašej škole:

Narastá
40%
Znižuje sa
8%
Stagnuje
52%

 

Venujete na vyučovaní téme kyberšikanovania samostatný priestor?

Áno
58%
Nie
42%

 

Z prieskumu tiež vyplýva, že učitelia (dospelí) sa najčastejšie o šikanovaní dozvedia od svedkov (spolužiakov) obete. Je to jeden z dôvodov, prečo sa náš projekt snaží pracovať práve s mlčiacou resp. prizerajúcou sa väčšinou. Takmer polovica prípadov (46 %) vyplávala na povrch vďaka spolupatričnosti, pravému kamarátstvu či súcitu svedkov. Agresori sa sami nepriznajú. Obete taja, že sú šikanované a priznajú sa len v 1 prípade z 5 (21 %) a aj to až vo vysokom štádiu. Logicky z toho vyplýva, že ak chceme znížiť šikanovanie, je potrebné zamerať sa práve na svedkov, ktorí vidia už prvé kroky ubližovania.

 

Počet prípadov kyberšikanovania na Vašej škole:

Od obete kyberšikanovania
21%
Od svedkov (kamarátov, spolužiakov)
46%
Od kolegov z učiteľského zboru
16%
Od rodičov (rodiny) obete
11%
Od svedkov (kamarátov, spolužiakov)
0%
Iné
6%

 

Mladí ľudia sami priznávajú, že na internete si najčastejšie „robia srandu z iných“ (59 %), vysmievajú sa alebo nadávajú niekomu (50 %) a fotografujú alebo natáčajú iných v trápnych situáciách, a potom to zverejnia (17 %). Dve tretiny (66 %) obeť kyberšikanovania vie, kto je agresorom. Najčastejšie je to niekto, koho poznajú naživo (buď zo školy alebo z okolia) alebo ich známy z internetu (19 %).

 

Ako ste kyberšikanovanie u študentov riešili na Vašej škole?

Informovaním rodičov obete a agresora
27%
Osobným pohovorom s agresorom
30%
Aktívnou prácou pedagóga s kolektívom
31%
v ktorom došlo ku kyberšikanovaniu
 
Zabezpečením odbornej pychologickej
13%
starostlivosti pre obeť kyberšikanovania
0%
Zabezpečením odbornej pychologickej
10%
starostlivosti pre agresora
 
Usporiadaním odborných prednášok pre
10%
študentov (napr. s odborníkmi či bývalými obeťami)
 
Preradením obete do inej triedy
0%
Prestupom obete do inej školy
0%
Zníženou známkou zo správania
10%
pre agresora
 
Vylúčením agresora/agresorov zo školy
1%
Nahlásením agresora na polícii
1%
Nahlásením problému na UPSVaR
3%
Iné
13%

 

 

Čo všetko môže byť kyberšikanovanie:

  • Urážky a nadávky: v komentároch, v diskusiách pod fotografiami, videami alebo príspevkami, na nástenke na sociálnych sieťach, v emailových, četových a sms správach, telefonicky cez mobil.
  • Obťažovanie, zastrašovanie, vyhrážky a vydieranie: opakované obťažovanie prezváňaním, anonymnými telefonátmi, nechcenými správami cez mobil, preťažovanie emailovej schránky nevyžiadanou poštou, posielanie vírusov, vyhrážanie sa ublížením alebo smrťou. Páchateľ sa tiež môže nabúrať do profilu obete, zmeniť heslo a následne profil upraviť. Vydiera obeť tým, že jej profil vráti, len ak splní jeho podmienky. Na vydieranie môžu byť použité aj fotografie alebo videá obete, jej osobná komunikácia alebo dôverné informácie o nej.
  • Zverejnenie trápnych, intímnych alebo upravených fotografií alebo videí: môže ísť o fotografie alebo videá, so šírením ktorých obeť nesúhlasí alebo o fotografie, ktoré boli vytvorené fotomontážou (napr. pripojenie tváre obete k nahej postave alebo znetvorenie pôvodnej fotografie). Samostatnou kategóriou je tzv. happy slapping, videá, ktoré zachytávajú agresívne alebo sexuálne útoky na obeť.
  • Šírenie osobných alebo nepravdivých informácií o obeti: príkladom môže byť zverejnenie súkromnej komunikácie alebo ohováranie na sociálnych sieťach.
  • Vylúčenie zo skupiny: napríklad z tímu v online počítačových hrách, zo skupiny priateľov na sociálnych sieťach, ignorovanie v komunikácii a v diskusných skupinách.
  • Krádež identity, vytváranie falošných a posmešných profilov, nenávistných skupín: agresor získa prístup k údajom obete a pod jej menom objednáva rôzny tovar z internetu. Páchateľ vytvorí obeti profil alebo webstránku o nej, kde ju zosmiešňuje, ponižuje alebo založí skupinu na sociálnej sieti, ktorá prezentuje negatívny postoj k obeti. Ak sa dostane do emailovej schránky alebo profilu obete, tak jej tiež môže vymazať správy alebo komunikovať s jej priateľmi a známymi, útočiť na iných ľudí, šíriť nepravdivé informácie.
  • Kybernetické prenasledovanie (Cyberstalking): prenasledovateľ sleduje svoju obeť cez rôzne vyhľadávače, prezerá si jej profil na sociálnych sieťach, sleduje jej komunikáciu na čete. Môže použiť aj kombináciu rôznych foriem psychického nátlaku – nepríjemné komentáre, obťažovanie esemeskami, emailmi a prezváňaním, tiež vyhrážanie, vydieranie, ohováranie medzi rovesníkmi, vyzvedanie informácií od ostatných, nabúranie sa do profilu.

Kyberšikanovanie často prebieha medzi deťmi a dospievajúcimi, ktorí veľa používajú moderné technológie. Stáva sa aj to, že žiaci takýmto spôsobom šikanujú učiteľa. Kyberšikanovanie sa môže objaviť aj medzi dospelými – medzi kolegami v práci, či bývalými partnermi po rozchode. Deti častejšie vytvárajú posmešné profily, stránky a fotomontáže, natáčajú posmešné a ponižujúce videá alebo sa nabúrajú do profilu, dospelí sa skôr uchyľujú ku kybernetickému prenasledovaniu, vydieraniu, ohováraniu a poškodzovaniu povesti obete.

 

Od posmeškov k násiliu

S ubližovaním a násilím sa stretávame nielen na internete, ale aj v bežnom živote. Drobné posmešky, „vtipné“ prezývky, nadávky, ohováranie, výsmech a ponižovanie ešte nemusia byť šikanovaním, ale negatívne zážitky do vzťahov medzi ľuďmi vnášajú. V každom z nás sa ukrýva aj kus násilia, vieme byť rovnako zlí a ubližujúci, ako aj dobrí a pomáhajúci. Veľakrát sa za takýmito drobnými útokmi skrýva neprejavený hnev a nespokojnosť. Nepovieme iným, ak sa nám niečo nepáči alebo nám niečo nevyhovuje, ale potom poza chrbát im našu nespokojnosť a frustráciu dáme pocítiť. 

Škola nie je stopercentne bezpečným miestom. Prichádzajú do nej deti so svojím prežívaním, svojim radosťami i bolesťami, trápeniami i sklamaniami, zažívajú v nej malé víťazstvá, ale takisto aj neúspech a sklamania. Na ošetrenie týchto pocitov pri napĺňaní vzdelávacích cieľov nezostáva veľa priestoru. Nemôžeme teda očakávať, že sa v škole nebudú vyskytovať žiadne negatívne javy – stačí sa len započúvať do rozhovorov medzi deťmi. Mieru výskytu negatívnych javov rovnako ovplyvňujú aj vzťahy medzi učiteľmi navzájom, či medzi učiteľmi a žiakmi. 

Ľudia, ktorí sa cítia istí sami sebou, vedia o svojej cene, vnímajú, že majú čo dávať ostatným, sa vedia dostatočne obrániť, vymedziť sa voči ostatným a zároveň nepotrebujú ubližovať iným, ponižovať ich, aby sa cítili lepšími, silnejšími. Záleží im na tom, aby sa oni sami cítili medzi ľuďmi dobre, ale zároveň, aby sa aj iní cítili dobre s nimi. Ak sme však nezažili dostatočnú mieru prijatia v blízkych vzťahoch, aj do iných vzťahov a situácií si prinášame svoje neistoty a nedôveru voči iným. Ak sa potom stretávame s nepríjemnými skúsenosťami, zažívame hanbu, odmietnutie, ak sa cítime menejcenní, bezmocní, máme potrebu túto nerovnováhu niekde prevážiť na opačnú stranu – aj tým, že sa povýšime nad niekoho iného. Niekto sa potrebuje iba predviesť, že je múdrejší, krajší, šikovnejší, ale niekto chce dokázať, že je silnejší, drsnejší, má viac moci a kontroly nad ostatnými. Čím sú vzťahy v nejakej skupine rovnocennejšie, čím viac môžu všetci členovia ovplyvňovať dianie a sú rešpektovaní, tým sa znižuje miera negatívnych javov. Naopak, v skupinách, kde sú jedni výrazne postavení nad ostatnými, kde drží časť skupiny v rukách moc a autoritatívne ju uplatňuje, druhá časť skupiny je nútená poslúchať bez možnosti rozhodovať o sebe, tam je aj výskyt negatívnych javov vyšší. Stačí sa pozrieť na väznice, reedukačné zariadenia alebo na to, ako kedysi vyzerala povinná vojenská služba. Aj v školách je možné položiť si otázku, nakoľko prispieva atmosféra v nej k negatívnym javom medzi žiakmi. 

Škola je zároveň aj malou vzorkou celej našej spoločnosti – deti predsa nevyrastajú vo vákuu, ale citlivo vnímajú postoje a hodnoty ľudí okolo seba, predovšetkým najbližších a následne ich kopírujú. Miera tolerancie voči násiliu, voči diskriminácii je stále veľmi vysoká, silno vnímame inakosť a vyčleňujeme na základe nej. 

Zvyšovanie citlivosti na jemnejšie formy násilia a včasná reakcia v takýchto situáciách pomáha predchádzať eskalovaniu negatívnych javov. Môžete reagovať už pri prvých príznakoch, drobných posmeškoch a ponižovaní, môžete takéto správanie pomenovať a zastaviť ho v začiatkoch. Môžete hľadať príčiny hnevu a frustrácie, hľadať efektívnejšie, priamejšie spôsoby na ich vyjadrenie, zvládnutie, skôr než prerastú do šikanovania či kyberšikanovania. Závisí to len od skupiny, ako ďaleko šikanovanie zájde a aké prostriedky použie – od úrovne vzájomných vzťahov, od toho, nakoľko sú ľudia zrelí a otvorení, schopní počúvať aj druhých, hľadať v konfliktoch riešenia, ktoré sú prijateľné pre všetkých. Toto všetko sa však môžete spolu učiť. 

 

Obeť, agresor, svedkovia

Internet a virtuálny priestor ponúkajú možnosti a vytvárajú okolnosti, v ktorých sa obeťou kyberšikanovania môže stať každý – rovnako, ako je aj v reálnom svete každý z nás vystavený určitým rizikám. Učíme sa s rizikami žiť, predchádzať im, vedieť ich odhadnúť a vhodne na ne reagovať, vedieť spracovať ich následky. Kyberšikanovanie na internete môžeme prirovnať k iným formám násilia v realite. V bežnom živote a aj na internete vieme do istej miery ovplyvniť, či sa s takýmito rizikami stretneme – napríklad tým, že sa nebudeme pohybovať na určitých miestach (v prípade internetu stránkach) alebo že na nebezpečné miesta pôjdeme v skupine. Rovnako sa môžeme učiť, ako na riziká vhodne zareagovať, vedieť sa pred nimi brániť – môžeme sa učiť chrániť na internete, ale aj naučiť sa základom sebaobrany v bežnom živote. Zvládnuť ohrozujúce situácie a aj zážitky, pri ktorých došlo už aj k zraneniu – fyzickému či psychickému, pomáhajú lepšie rozvinuté životné a sociálne zručnosti, ako aj psychická výbava každého jednotlivca. 

 

Faktory na strane obete:

  • Schopnosť brániť sa – agresivita sama osebe nie je zlá. Slúži nám na prežitie, nato, aby sme sa vedeli ubrániť v situáciách ohrozenia. Aj deti sa potrebujú postupne naučiť brániť, strážiť si svoj priestor a svoje hranice. Niekedy sú však práve rodičia prekážkou v tomto procese – ak sú nadmieru ochraňujúci a nenechajú dieťa, aby sa učilo obrániť sa samo, ak dieťa karhajú a trestajú za prejavy hnevu a presadzovanie si svojho, ak očakávajú, že bude vo všetkom poslušné a podriadi sa iným. 
  • Reziliencia – alebo psychická odolnosť, predstavuje schopnosť vyrovnávať sa so záťažou, prekážkami a nepriaznivými udalosťami v živote. Kým sa niekto pri prvej prekážke vzdá, druhý bude bojovať, až kým sa mu ju nepodarí prekonať. Jedno dieťa môže reagovať na zážitok s kyberšikanovaním stiahnutím sa, zvýšenými pochybnosťami o sebe, či depresívnym prežívaním, iné dieťa môže rovnaký zážitok vyburcovať k tomu, aby sa začalo aktívne brániť.
  • Zdroje dieťaťa – kvalita vzťahov a miera náročných situácií v živote dieťaťa môžu ovplyvniť jeho prežívanie a reakciu pri kyberšikanovaní. Ak má dieťa pevné zázemie a podporu blízkych, kam sa s dôverou obráti o pomoc, môže takúto situáciu zvládnuť ľahšie. Ak sú však jeho vzťahy doma narušené alebo nefunkčné, keď sa ono samo alebo celá rodina musia súčasne vyrovnávať aj s inými záťažovými situáciami, ako sú napr. finančné ťažkosti, rozvod rodičov, sociálne vylúčenie, tak je oveľa ťažšie zvládnuť akúkoľvek ďalšiu záťaž.  
  • Vyjadrovanie emócií – v náročných situáciách je nápomocné, keď dieťa vie rozoznávať a pomenovávať svoje emócie a prežívanie, a má zároveň vo svojom okolí ľudí, ktorým o svojom prežívaní môže povedať. Mnohé deti sa namiesto toho v rodine učia, že emócie sú niečo, čo je potrebné potlačiť („veľkí chlapci neplačú“, „buď rozumná“). Takto strácajú dôležitý nástroj na orientovanie sa v sociálnych situáciách, ktorý by im mal pomáhať rozoznávať, kedy sa cítia príjemne a kedy nepríjemne.   
  • Sociálne zručnosti – pomáhajú lepšie fungovať v sociálnych vzťahoch. Medzi zručnosti, ktoré môžu dieťaťu pomôcť v situáciách, keď sa stretne s kyberšikanovaním, patrí napríklad schopnosť získať si priateľov či vzbudiť sympatie v iných (vrátane dospelých, ktorí môžu byť nápomocní), schopnosť požiadať o pomoc, zručnosť pri riešení konfliktných situácií (a to nielen agresívne, ale napríklad aj zmierením, presvedčením druhej strany, upokojením konfliktu). Deti, ktorým takéto sociálne zručnosti chýbajú, bývajú častejšie vyčlenené z kolektívu alebo odmietané, stretávajú sa s nepochopením, sú vnímané ako odlišné, nesympatické, dostávajú od okolia menej pozitívnych reakcií a podpory. Sociálne zručnosti sú do istej miery podmienené osobnostnými charakteristikami dieťaťa tým, čo sa dieťa naučilo vo svojej rodine, ale aj v interakciách s rovesníkmi a inými dospelými. 

 

Faktory na strane agresora, spolupáchateľov a svedkov kyberšikanovania:

  • Zakotvenie vo vzťahoch – ak žijú deti v bezpečných vzťahoch v rodine, kde sa cítia prijímané také, aké sú, ak majú kamarátov, s ktorými si rozumejú, tak menej potrebujú dokazovať svoju prevahu násilím. Páchatelia kyberšikanovania majú často zažité nejaké zranenia zo svojich primárnych vzťahov, vzťahy si budujú na mocenskosti a vzbudzovaní strachu, aby ich okolie vnímalo ako silných jedincov a nikto si na nich netrúfol. 
  • Konflikty a záťažové situácie – kyberšikanovanie, a aj akákoľvek iná forma násilia, môže byť spôsobom, ktorým sa deti vyrovnávajú s napätím a frustráciou vo svojom živote. Obeť im poslúži na ventiláciu ich nepríjemných pocitov, skutočná príčina sa však nachádza niekde inde. Voči tomuto pôvodcovi je ale ťažké alebo nemožné hnev prejaviť, respektíve ani jeho prejavenie neprináša žiadnu zmenu, nepriaznivé podmienky nezmiznú. U niektorého dieťaťa môžu byť príčinou konfliktné vzťahy v rodine, ubližovanie a týranie od najbližších, u iného zase napríklad opakovaný neúspech v škole, ďalšie dieťa mohlo byť samo predtým obeťou šikanovania. Deti, ktoré zažívajú vo svojom živote niečo nepríjemné, sa ľahšie pridajú na stranu útočníkov alebo im ich trápenie nedovoľuje vidieť, že je niekomu inému ubližované. 
  • Empatia – schopnosť vcítiť sa do prežívania druhého človeka pomáha predchádzať negatívnym javom. Dieťa sa empatii učí predovšetkým od rodičov, ak sú títo vnímaví voči jeho prežívaniu a potrebám. Ak dieťa zažíva, že niekto rozpoznáva jeho prežívanie a citlivo naň reaguje, aj ono sa učí byť citlivým voči prežívaniu iných.  
  • Hodnotový rámec rodiny – základným hodnotám, ktoré platia v medziľudských vzťahoch, sa dieťa učí najmä v rodine. Rodičia mu vštepujú (ale rovnako aj svojím správaním ukazujú), že voči ostatným treba byť fér, že nie je správne ubližovať slabším, ale naopak, ich treba chrániť a pomôcť im, že nie je čestné, ak niekto vyhrá kvôli tomu, že je v presile, ale aj to, že ak niekomu dieťa ublíži, tak sa má ospravedlniť alebo sa snažiť o nápravu. Aj keď každé dieťa prichádza do kolektívu s hodnotovým rámcom, ktorý má zažitý z rodiny, aj v novom prostredí je možné vytvoriť pravidlá a hodnoty, ktoré platia práve tam a dôsledne trvať na ich dodržiavaní.

 

Ako rozoznať kyberšikanovanie

Kyberšikanovanie nemusíte hneď spozorovať, pretože sa deje v priestore, kde sa vy väčšinou nepohybujete alebo ho používate na iné účely, resp. vás ani samotné deti nemusia chcieť do tohto priestoru, ich vlastného súkromného sveta pustiť. S nepríjemnými zážitkami na internete sa radšej nezveria nikomu alebo o nich povedia kamarátom. Deti majú obavy, že ak by o tom povedali rodičom, tak by im internet zakázali používať úplne, aby ich ochránili alebo by im aj tak nevedeli pomôcť, lebo sa v nových technológiách tak dobre nevyznajú. Málo detí má takú dôveru k učiteľom, aby sa im chodili zverovať s ťažkosťami alebo na rozhovor nemajú učitelia dosť času. Niektorí učitelia sa ku kyberšikanovaniu stavajú tak, že to nie je ich starosť, lebo sa to nedeje v škole – ich úlohou je predsa zabrániť tomu, aby si deti neubližovali počas vyučovacích hodín a prestávok, to, čo robia vo svojom voľnom čase sa ich už netýka. Aj keď za správanie detí vo voľnom čase zodpovedajú rodičia, je potrebné myslieť na to, že kyberšikanovanie nie je osamotený jav, naopak, najčastejšie sa viaže na vzťahy a zážitky, ktoré sa odohrávajú v realite. 

Dôvodom na ohováranie cez sociálnu sieť môže byť hádka o frajera medzi spolužiačkami. Za vytvorením posmešného profilu učiteľa sa zase môže skrývať nespravodlivá poznámka. Ak sa konflikt na internete týka vzťahu dvoch ľudí, ktorí sa stretávajú aj v škole, tak sa konflikt prenesie aj tam. Toto prepojenie na realitu zároveň umožňuje pracovať so vzťahmi, riešiť konflikty a predchádzať tomu, aby sa nevyriešené napätia prenášali aj do virtuálneho prostredia. 

V začiatkoch je kyberšikanovanie jednoduchšie zastaviť a aj jeho následky môžu byť miernejšie. Všímajte si preto už počiatočné signály toho, že sa niečo deje, nenechajte sa odradiť vyhýbavými odpoveďami. O kyberšikanovaní sa môžete dozvedieť z pozorovania správania dieťaťa, ktoré je obeťou alebo páchateľom kyberšikanovania, ale aj z rozprávania detí, ktoré sú svedkami. 

Dieťa môže byť elektronicky šikanované, ak:

  • zisťuje ako sa dá zablokovať osoba na sociálnych sieťach, ako sa dajú zablokovať prichádzajúce hovory či SMS,
  • prestane používať sociálne siete, zruší si svoj profil,
  • nečakane prestane používať počítač alebo mobilný telefón,
  • veľakrát mu zvoní telefón alebo chodia sms správy, ale nezdvíha, neodpovedá na ne, nechce o telefonátoch a správach hovoriť,
  • sa zdá nervózne, neisté alebo smutné pri čítaní emailov alebo správ v mobile, po odchode od počítača,
  • uniká do choroby,
  • nechce chodiť do školy alebo medzi ľudí,
  • vyhýba sa rozhovoru o tom, čo robí na počítači alebo mobile, 
  • uzatvára sa pred rodinou a priateľmi, a súčasne popiera, žeby sa niečo dialo,
  • uniká do sveta fantázie, počítačových hier.

 

Dieťa môže elektronicky šikanovať, ak:

  • rýchlo vypína obrazovku alebo zatvára programy v počítači, keď sa priblížite,
  • prehnane sa smeje pri používaní počítača,
  • trávi čas s kamarátmi pri počítači, prehnane sa smejú, ale nechce prezradiť, čo robia,
  • vyhýba sa rozhovoru o jeho aktivitách na počítači,
  • používa niekoľko online účtov alebo adries, ktoré ani nie sú jeho,
  • maže históriu prehliadania, 
  • ak sa správa voči ostatným deťom agresívne aj v realite, ponižuje ich, vysmieva sa im,
  • zažilo silný konflikt s kamarátom alebo učiteľom, ktorý zostal nevyriešený, dieťa stále cíti krivdu a hnev.

 

Následky kyberšikanovania

Mohlo by sa zdať, že keď pri kyberšikanovaní nedochádza k fyzickému zraneniu, ubližovanie sa nedeje tvárou v tvár, len niekde vo fiktívnom svete internetu, tak sa obeti nič vážne nemôže stať alebo sa z toho rýchlo otrasie a ide sa ďalej. Nie je to tak – aj ublíženia vo virtuálnom priestore vedia bolestivo zasiahnuť citlivé miesta, dokážu rozkolísať sebaúctu a zvýšiť pochybnosti o sebe, dostať obeť do izolácie, pripraviť ju o priateľov – dôsledky kyberšikanovania sa prejavia v jej každodennom živote. Následky kyberšikanovania sú veľmi individuálne. Niektoré deti sa vedia s kyberšikanovaním vysporiadať aj samé, najmä ak trvalo krátko, ale u iných presiahnu negatívne účinky kyberšikanovania ich aktuálne zdroje na zvládnutie náročnej situácie. Záťaž, ktorú so sebou môže kyberšikanovanie priniesť, môže byť pre obeť taká veľká, že čokoľvek ostatné prestáva mať význam, dokonca sa môže zdať, že ani neexistuje žiadne východisko a nikdy už nebude lepšie.

 

Všímajte si:

  • zanedbávanie školských povinností, zhoršenie prospechu alebo zlyhávanie v škole, vyhýbanie sa škole, ktoré môže súvisieť buď so snahou vyhnúť sa stretnutiam s agresorom alebo s priveľkou mierou záťaže (u dospelých podobné problémy v zamestnaní),
  • výraznú zmenu správania – napr. uzatvorenie sa do seba, únik do sveta počítačových hier, vyhýbanie sa dovtedy obľúbeným činnostiam alebo kamarátom,
  • psychosomatické ťažkosti (zdravotné ťažkosti spôsobené psychickými príčinami), napr. bolesti brucha, poruchy spánku, zhoršenie alergických príznakov, zvýšená náchylnosť na ochorenia,
  • rôznorodé negatívne emocionálne prejavy - pocity hanby, trápnosti, poníženia, smútku, bezvýchodiskovosti a beznádeje,
  • psychické ťažkosti a ochorenia - depresie, úzkosti, 
  • neustály strach a pocit ohrozenia,
  • pocit vlastného zlyhania, pokles sebavedomia a dôvery v ľudí,
  • zvýšenie agresívneho správania, násilie voči iným, pomstu,
  • sebapoškodzovanie, samovražedné sklony, ktoré sú reakciou na zdanlivo  bezvýchodiskovú situáciu.

Tieto následky sa nemusia spájať len s kyberšikanovaním. Podobné správanie a prežívanie sa môže spájať aj s inými náročnými situáciami, krízami a záťažou, ktoré dieťa zažíva alebo zažilo. V každom prípade, ak akákoľvek záťažová situácia v živote dieťaťa spôsobí až takéto následky, malo by to byť pre nás signálom, že sa deje niečo vážne a je potrebné zasiahnuť. 

 

Čo by mali vedieť dospelí o kyberšikanovaní

Kyberšikanovanie je signál

Kyberšikanovanie je negatívny prejav správania a ako každé správanie má niekde svoju príčinu. Pozerajme sa naň ako na užitočný signál, ktorým deti niečo vyjadrujú. Čo sa dozvedáme o obeti kyberšikanovania? Možno si takto všimneme, že je to dieťa, ktoré si ťažko hľadá priateľov a potrebuje sa naučiť lepšie brániť. Čo naznačuje kyberšikanovanie o páchateľovi? Začnime rozmýšľať, čo je v jeho živote také ťažké, bolestivé, zraňujúce, že potrebuje ubližovať iným. A čo svedkovia kyberšikanovania? Všimnú si, že sa deje niečo zlé? Pokúsia sa kyberšikanovanie zastaviť alebo pred ním budú zatvárať oči? Zrazu zistíme, že by celá trieda potrebovala trochu viac rozvinúť vzájomnú súdržnosť a pomoc jeden druhému navzájom. Takto môže byť aj kyberšikanovanie šancou na nový začiatok, lebo si uvedomíme, že niečo nie je v poriadku a začneme sa snažiť o zmenu.  

 

Môže to byť aj moje dieťa

Rodičia chcú svoje dieťa vidieť väčšinou v dobrom svetle, ťažšie si priznávajú, že aj ich dieťa by mohlo niekomu ublížiť alebo naopak, byť slabé a zraniteľné. V skutočnosti sa však za určitých okolností môže každé dieťa stať aj obeťou, aj páchateľom kyberšikanovania – v prvom prípade stačí napríklad, ak sa dostane do konfliktu s niekým, kto nebude vedieť svoj hnev dobre spracovať. 

V druhom prípade sa môže stať, že zažije nejakú frustráciu, ktorú si bude chcieť na niekom vybiť, oplatiť mu, že sa cítilo nepríjemne, alebo si iba neuvedomí, že dobrá zábava, ktorú vymysleli s kamarátmi, pre niekoho iného taká vtipná nebude. Za kyberšikanovaním sa však veľakrát skrýva niečo vážnejšie. Nikto neubližuje ostatným len tak, bez príčiny – za každým násilím sa skrýva nejaká vnútorná bolesť. Dieťa môže používať kyberšikanovanie na zvládnutie napätia, nato, aby získalo ocenenie v skupine, ukázalo svoju moc alebo zo strachu, aby sa ono samo nestalo obeťou. V každom prípade je aj dieťa, ktoré niekomu ubližuje, dieťaťom, ktoré potrebuje pomoc. 

Zároveň sa väčšina detí vo svojom živote aspoň raz stretne s nejakou formou šikanovania, či už v pozícii obete, svedka, spoluvinníka alebo páchateľa – veď si skúste spomenúť na vaše zážitky z detských kolektívov. 

Ak rodičia zistia, že niečo také sa týka ich dieťaťa, veľakrát nevedia, ako zareagovať. Ak je ich dieťa páchateľom, tak si nechcú pripustiť, čo sa deje, zľahčujú jeho správanie, zatvárajú pred ním oči. Nie je ľahké priznať si, že správanie dieťaťa je úzko prepojené s ich činmi. Tušia, že nato, aby sa niečo zmenilo, budú musieť začať od seba. Ak je dieťa obeťou, niekedy ich premôžu vlastné emócie a pocit zlyhania, že neochránili dieťa. 

Pritom vo všetkých troch prípadoch potrebujú deti najviac, aby dospelí zostali pevní, rozhodní, niekto, o koho sa dá oprieť. Páchateľovi nepomôže, ak budú dospelí jeho správanie kryť – naopak, mali by od neho žiadať nápravu. Obeť potrebuje od dospelých vnímať, že situácia nie je neriešiteľná a že mu dôverujú, že to dokáže s ich pomocou zvládnuť. A aj svedkovia potrebujú od dospelých cítiť, čo je správne a čo nie tak, že sa jednoznačne postavia na stranu spravodlivosti a nastavia hranice. 

 

Naše správanie ovplyvňuje výskyt kyberšikanovania

Dospelí, rodičia aj učitelia, si častokrát myslia, že deti učia, ako sa správať tým, že im vysvetľujú, čo je žiaduce a čo nie, pochvália ich, keď sa správajú podľa ich očakávaní a vyhrešia alebo potrestajú, keď sa správajú nevhodne. Odmena a trest môžu síce ovplyvňovať správanie detí, ale oveľa viac je ich správanie formované príkladom dospelých. Deti sa správaniu učia pozorovaním dospelých, skúšaním si rôznych alternatív správania a sledovaním reakcií okolia na ich konanie, pričom vedia veľmi dobre rozlíšiť, kedy je reakcia dospelého skutočná a nie hraná. Dospelí, s ktorými deti prichádzajú do kontaktu, sú pre deti vzorom – najsilnejším sú samozrejme ľudia, s ktorými majú najbližší vzťah, ale aj učiteľ sa pre nich do istej miery stáva príkladom. On nastavuje pravidlá fungovania v triede, v škole. Každý z nás môže pri kontakte s deťmi ovplyvniť výskyt negatívnych javov, ako je kyberšikanovanie – a to najmä v tých situáciách, kedy zareagujeme bez rozmýšľania, prirodzene. V takýchto situáciách im ukazujeme, akým hodnotám naozaj veríme - či sa zastaneme slabších, či sa posmievame iným, ako sa my sami bránime voči ubližovaniu, nakoľko trváme na tom, aby sa k nám ľudia správali s úctou a nakoľko sa aj my sami správame voči deťom s úctou a rešpektom, nakoľko vyžadujeme poslušnosť, nakoľko vyjadríme svoj hnev, ale aj umožníme vyjadriť hnev iným, či sa vieme ospravedlniť, keď sme spravili chybu... 

 

Naša úloha je naučiť deti, ako sa chrániť samé

Stretávame sa s tým, že sa nás rodičia a učitelia pýtajú, čo majú robiť, aby ochránili deti pred kyberšikanovaním. Niektorí navrhujú, že najlepšie by bolo úplne zamedziť tomu, aby používali počítače a internet, aspoň kým nebudú trocha staršie. Nikdy však nebudeme vedieť ochrániť deti pred všetkým zlým a nebezpečným, čo ich môže stretnúť a ani nebudeme vedieť byť neustále s nimi, aby sa im niečo zlé nestalo. Keby to aj bolo možné, tak by sme z detí akurát vychovali nesamostatných chudáčikov, ktorí sa nevedia ubrániť a nedokážu sami vyriešiť žiadnu náročnejšiu situáciu. V prípade ťažkostí sa spoliehajú na pomoc iných, namiesto toho, aby sa opreli o vlastné schopnosti a dôverovali si, že to dokážu. Našou úlohou je preto postupne deti pripravovať aj na stretnutia s náročnými situáciami tak, aby si v nich poradili a chrániť ich iba v takých situáciách, ktoré presahujú ich aktuálne možnosti a schopnosti. Môžeme spolu s nimi hľadať riešenia, ako by sa dala ťažká situácia, konflikt, ohrozenie zvládnuť, ale potom ich nechajme, aby sa rozhodli, ktorú možnosť zvolia a aby ju aj samé vykonali. Pomáhajme až vtedy, keď sme o pomoc požiadaní, povzbuďme deti, že to dokážu aj bez nás. 

 

Je dôležité vidieť to dobré

Pri aktivitách, ktoré slúžia na predchádzanie kyberšikanovaniu, je účinnejšie zamerať sa na pozitívne stránky v deťoch, nie na negatívne. Vnímajte deti ako potenciálnych svedkov kyberšikanovania – je to rola, s ktorou sa  najľahšie budú vedieť stotožniť. Žiadne z nich predsa nechce byť obeťou alebo páchateľom – kto už by chcel byť slabý alebo zlý. Môžete ale osloviť tú stránku v nich, ktorá chce byť „hrdinom“, tým, ktorý zachráni toho, komu sa ubližuje, kto zvíťazí nad zlom, kto je natoľko odvážny, že sa vzoprie agresorovi. Povzbudzujte deti k tomu, že každé z nich má v sebe aj takúto odvahu a dokáže zastaviť zlo – aj keď možno nie samo, ale spolu je ich viac a majú moc – stačí iba nemlčať, keď sa niečo deje. 

 

Čo by malo každé dieťa vedieť o kyberšikanovaní

Dávaj si pozor na to, čo o sebe zverejníš na internete. Zváž, komu prezradíš svoj email, telefónne číslo alebo adresu, komu dáš prístup k svojim fotografiám alebo profilu, komu dovolíš, aby ťa odfotil alebo natočil na video. Keď ukončíš prácu na počítači, nezabudni sa odhlásiť, najmä keď používaš počítač v škole alebo u kamarátov. Opatrnosťou sa chrániš pred možným nabúraním do tvojho konta a následne pred ubližovaním.

Ak sa ti na internete niekto vysmieva, nadáva ti, vyhráža sa ti alebo ti ináč ubližuje, nemá na to právo a ty sa vždy môžeš nejakým spôsobom brániť. Daj agresorovi pokojne a dôrazne najavo, že si takéto správanie neželáš, a ďalej s ním nekomunikuj. Ak sa ho budeš snažiť presviedčať, tak ho len povzbudíš v tom, aby pokračoval – chce totiž vidieť tvoju reakciu a pozorovať tvoj strach.

Ak kyberšikanovanie neprestáva, nenechávaj si to pre seba. Ak je ti niečo veľmi nepríjemné alebo ťa trápi, tak to nie je len tak. Aj pre dospelého je ťažké zvládnuť opakované ubližovanie, zastrašovanie alebo vyhrážanie. Popros o pomoc kamarátov, povedz o kyberšikanovaní niekomu dospelému – rodičovi, učiteľovi, psychológovi, polícii, kontaktuj linku Pomoc.sk (116 111). Nespravil si nič zlé a nie je dôvod nato, aby si sa za to hanbil alebo musel trpieť.

Na internete môžeš agresora zablokovať alebo ho nahlásiť administrátorovi stránky. Ak sa stretneš s útokmi, posmechom či vyhrážkami, všetky dôkazy (SMS správy, emaily, stránky, čet) si ukladaj.

Kyberšikanovanie nie je správne a môže niekomu veľmi ublížiť. Dobre si rozmysli, čo na internete robíš, či už zo zábavy, z hnevu alebo z túžby po pomste. To, čo sa tebe zdá ako maličkosť, môže ten druhý prežívať ako silné zranenie. Ak sa niekomu na internete vysmievaš, nadávaš mu alebo sa mu vyhrážaš, tak si ty sám tým, kto „kyberšikanuje“. Mysli na to, že niektoré činy sa už nedajú vymazať alebo vziať späť. Ak ubližuješ, raz ťa to môže mrzieť a môžeš sa neskôr za svoje správanie cítiť trápne.

Ak si všimneš, že niekto niekomu na internete alebo pomocou mobilu ubližuje, posmieva sa mu, ponižuje ho, nezostaň ticho. Pomôž obeti, zastaň sa jej, povedz niekomu dospelému o kyberšikanovaní. Aj ty môžeš byť tým, kto zabráni ubližovaniu, násiliu a nespravodlivosti. Ak páchateľ vidí, že obeť nie je sama, tak často so svojím správaním prestane.

 

Zásady ochrany pred kyberšikanovaním

Zverejňovanie osobných údajov, fotografií a videí

Akékoľvek osobné informácie (rasová alebo národnostná príslušnosť, zdravotný stav, ekonomická situácia rodiny, intímny život, prístupové heslá ku kontám a profilom, telefónne číslo), fotografie alebo videá môže páchateľ využiť na kontaktovanie, zosmiešnenie obete, na vyhrážanie sa alebo vydieranie. Deti by mali vedieť, že tak, ako v bežnom živote neprezradia o sebe čokoľvek hocikomu, rovnako by to malo platiť aj na internete. Učte ich, aby si rozmysleli, čo chcú pred kým zverejniť a ukážte im, ako nastaviť prístup k osobným údajom iba pre priateľov, ako si voliť dobré heslo a ako bezpečne uchovávať akékoľvek dokumenty na internete.

 

Okamžitá reakcia

Kyberšikanovanie je potrebné riešiť okamžite. Čím dlhšie situáciu nechávate tak, tým sa môže zhoršovať a jej následky môžu byť závažnejšie. Učte deti, aby na situácie, ktoré sú im nepríjemné, adekvátne zareagovali. Je dôležité, aby dali páchateľovi dôrazne a jednoznačne najavo, že im jeho správanie prekáža, chcú, aby s ním prestal a ak sa tak neudeje, tak podniknú ďalšie kroky. Ďalej by s ním však nemali komunikovať, pokúšať sa mu niečo vysvetliť, presviedčať ho. Práve reakcia obete je to, čo páchateľ očakáva. Je účinnejšie nepristúpiť na jeho hru, lebo sa v nej človek ešte viac zamotá. 

 

Uschovávanie dôkazov a odstraňovanie stránok

Aj keď si agresori myslia, že na internete zostávajú anonymní, nie je to celkom tak. Pri akejkoľvek činnosti vo virtuálnom priestore zostávajú stopy, ktoré môžu poslúžiť buď na identifikáciu páchateľa, alebo ako dôkaz o čine. Naučte deti, aby si uschovali akýkoľvek dôkazový materiál (emaily, SMS, MMS, históriu četu, www stránky). Správy nemusia čítať ani na ne reagovať, ale môžu ich použiť v prípade dokazovania. Násilníci menia emailové adresy a svoju identitu, ale prostredníctvom uložených emailov sa bude dať identifikovať, či ide o tú istú osobu. Pri uchovaní emailu si uložte alebo vytlačte aj internetovú hlavičku správy, ktorá obsahuje dôležité informácie o odosielateľovi. Nájdete vo vlastnostiach, možnostiach každej správy. V prípade SMS a MMS správ je potrebné odfotiť ich aj s číslom odosielateľa, dátumom a časom. Užitočný môže byť aj výpis prijatých správ alebo telefonátov. Ak sa kyberšikanovanie deje na sociálnej sieti alebo ak páchateľ vytvoril o obeti posmešnú stránku alebo falošný profil, tak je potrebné uložiť ich v podobe fotografie pracovnej plochy (printscreen, screenshot). Ukážte deťom, ako je možné dôkazy uschovať alebo sa dohodnite, že keď sa také niečo bude diať, tak prídu za vami, aby ste im s uschovaním dôkazov pomohli. Po uchovaní dôkazov môžete požiadať o odstránenie ubližujúceho obsahu prostredníctvom služby Stopline.sk

 

Blokovanie a nahlasovanie

Aj na internete je možné vybrať si, s kým chce človek komunikovať a s kým nie. V emailovej alebo četovej komunikácii sa dá nastaviť blokovanie správ od šikanujúcej osoby. V četovej miestnosti alebo na sociálnych sieťach je možné nahlásiť obťažovanie správcovi stránky. Ak sa kyberšikanovanie deje medzi spolužiakmi, mali by sa o tom dozvedieť učitelia v škole. Nahlásiť kyberšikanovanie a požiadať o pomoc je možné aj u školského psychológa, v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, kde sú pracovníci vyškolení na riešenie šikanovania, na linke Pomoc.sk (116 111) alebo u Polície SR. Deti od štrnástich rokov sú už trestnoprávne zodpovedné a za vydieranie, ohováranie alebo vyhrážanie môžu byť stíhané. 

 

Príklady zo slovenských škôl

Obete sú agresori, agresori sú obete

Spolužiaci si na Facebooku nadávali, posielali si vulgárne odkazy. Online hádky prerástli až do online šikanovania. Ak to nebolo adresované im, považovali to za neškodné a zábavné. Ak sa to dotklo ich osobne, boli urazení a žiadali o pomoc učiteľa. V tomto prípade boli všetci zúčastnení aj obeťami aj agresormi. Agresori boli aj z usporiadaných rodín, s pevnými morálnymi zásadami, ale aj z rodín, kde boli rodičia rozvedení, mali málo času na deti, nedostatočne s nimi komunikovali a nevenovali pozornosť tomu, čo ich deti robia. Všetci si ubližovali navzájom. Niektorí rodičia túto situáciu vôbec neriešili, ani keď ich na to upozornil učiteľ. Na prvý pohľad to pôsobilo ako nezáujem, ale mohlo to byť aj prenášanie zodpovednosti na školu.

Riešenie: Učiteľ si vytvoril pracovný profil na Facebooku a žiaci vedia, že ich kontroluje. Na triednickej hodine učiteľ pustil film o šikanovaní a vysvetlil, kam až nevinná zábava môže dôjsť. Šikanovanie sa už nezopakovalo. Vzťahy v triednom kolektíve boli primerané veku, išlo o snahu o zviditeľniť sa v rámci vrstovníckej skupiny.

 

Fotky v spodnej bielizni

Žiačky sa na WC samé nafotili v spodnej bielizni. Potom fotografie rozšírili pomocou mobilu po triede. Spolužiaci sa im začali posmievať a fotky sa šírili ďalej po celej škole prostredníctvom WhatsAppu a iných aplikácií. Žiačky prestali chodiť kvôli tomu do školy. 

Riešenie: Učiteľka sa porozprávala so žiakmi, ktorí sa posmievali, vysvetlila im, prečo je ich správanie škodlivé. Žiaci fotky po upozornení už ďalej nešírili a postupne sa o tom prestalo v škole hovoriť. Obete samé uznali, že boli hlúpe, keď také fotky šírili medzi spolužiačky a spolužiakov.

 

Falošné emaily o homosexualite

Agresor vnikol do emailu obete, ktorá sa neodhlásila zo svojej pošty. Obeť má poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou. V jej mene agresor poslal spolužiakom vulgárne maily, kde sa priznal k homosexuálnej orientácii. Spolužiaci na to upozornili učiteľa. Agresora sa nepodarilo odhaliť.

Riešenie: Obeť navštevovala psychológa. V škole zrealizovali prednášku o kyberšikanovaní. Obeť si následne zmenila heslo k emailu. Šikanovanie sa neopakovalo, ale obeť je možným terčom šikanovania aj v budúcnosti, prispieva k tomu aj jej správanie. Učitelia si viac všímajú obeť, aby v ranom štádiu odhalili nové šikanovanie, ak sa objaví.

 

Vydieranie na Facebooku

Agresori vnikli spolužiakovi do Facebooku a prečítali si všetky jeho správy. Začali obeť vydierať, že povedia všetkým, čo a s kým si píše. Chceli od nej, aby im nosila pomôcky do školy. Rodičia obete si to všimli a obeť sa doma priznala. Rodičia na to upozornili školu.

Riešenie: Agresori svoj čin odôvodnili tým, že si z neho chceli spraviť srandu a nechcelo sa im do školy nosiť školské pomôcky. Agresori a obeť si to za prítomnosti učiteľa vysvetlili. Agresori sa obeti ospravedlnili. Odvtedy sa akceptujú, problémy medzi nimi už nie sú.

 

Nová žiačka v triede

Do školy prestúpila nová žiačka. Agresor vytvoril na Facebooku stránku, na ktorej ju napádal a vysmieval sa jej. Na stránke postupne pribúdali hanlivé komentáre, fotografie, nadávky od ďalších žiakov a začalo sa to prenášať aj do reality v triede.

Riešenie: Učitelia prípad zachytili skôr, než prerástol do väčších rozmerov. Agresor, ktorý vytvoril stránku, nebol odhalený. Spolužiaci, ktorí pridávali hanlivé komentáre, boli poučení o škodlivosti ich správania. Prípad bol vyriešený a uzavretý aj s pomocou CPPPaP. Stránka na Facebooku bola zmazaná cez službu Stopline.sk. 

 

Erotické služby

Agresor vnikol do profilu žiačky a začal ponúkať v jej mene sexuálne služby. Spolužiaci a obeť o tom povedali učiteľke. Školský informatici zistili, že IP adresa počítača, z ktorého sa to začalo šíriť, bola mimo mesta, čiže podozrenie nepadlo na žiakov školy. 

Riešenie: Agresor sa nenašiel. Obeť dlho bojovala s nálepkou „dáma ľahkých mravov“, zmazala si profil na Facebooku a takmer rok nechcela mať s Facebookom nič spoločné. Škola zorganizovala pre žiakov prednášku o bezpečnom používaní internetu a kyberšikanovaní.

 

Cudzí mobil

Každý deň prichádzal agresor k spolužiačke a vzal jej mobil z lavice. Čítal si jej smsky a pozeral si, s kým telefonovala. S postupom času začal agresor posielať ľuďom z jej mobilu a z jej telefónneho zoznamu neslušné správy. Ak mobil nemala na lavici, tak sa jej prehraboval vo veciach, kým ho nenašiel. Spolužiakom sa to zo začiatku zdalo vtipné, ale neskôr o tom povedali učiteľke. 

Riešenie: Po informovaní rodičov agresora a pohovore s ním sa kyberšikanovanie zastavilo. Učitelia a spolužiaci si viac všímajú či sa to neopakuje. Agresor sa už neodváži brať mobil obete a nie to ešte písať z neho smsky.

 

Láska na Facebooku

Žiačka na svojom facebookovom profile napísala o milostnom príbehu, ktorý prežila. Ostatní spolužiaci to začali komentovať, neustále sa k tomu vracali a robili si z nej posmech za to, že verejne odhalila svoje city. Žiačka žije v usporiadanej, slušnej rodine. Má starostlivých rodičov, ktorí keď sa to od nej dozvedeli, prišli do školy a oznámili šikanovanie. 

Riešenie: Učiteľ upozornil žiakov na ich nevhodné správanie. Obeť príspevok z Facebooku zmazala a zmenila si nastavenia súkromia. Polícia zorganizovala pre žiakov prednášku, na ktorej im objasnila, čo všetko môžu očakávať na internete a taktiež ako sa voči tomu môžu brániť. Žiaci sa postupne prestali o problém zaujímať, žiačka napriek tomu ostala v kolektíve osamotená.

 

Vylúčenie z kolektívu

Niektoré dievčatá sa pokúšali presvedčiť triedu, aby prestala komunikovať s jednou spolužiačkou, tak na internete ako aj v reálnom živote. Obeť a jej rodičia to oznámili škole. 

Riešenie: Škola informovala rodičov agresorov. V triede, kde to prebiehalo, sa urobila prednáška. Po diskusii o kyberšikanovaní si všetci vstúpili do svedomia, a sami tvrdia, že by to už nechceli zažiť. Situácia sa upokojila. Trieda sa z väčšej časti do ignorovania spolužiačky nezapojila. Postupom času s dievčaťom začali komunikovať aj tí, ktorí sa zapojili a tiež agresorky. Ich priateľstvo sa ale výrazne naštrbilo. Už sú z nich iba spolužiačky, nie kamarátky.

 

Zneužitý profil

Obeť sa po použití školského počítača neodhlásila zo svojho Facebooku a Ask.fm profilu, čo využili spolužiaci. Otvorili jej profily a v mene obete vypisovali rôznym ľuďom urážlivé statusy, dievčatám dokonca so sexuálnym motívom. Šikanovanie ohlásila obeť, aj oznámila, kto sa jej nabúral do profilov.

Riešenie: Po rozhovore s rodičmi agresorov a pohovore s agresormi sa situácia už neopakovala. Obeť sa s tým vyrovnala, vysvetlila všetkým kamarátom, že to nepísala ona. Uvedomila si, a už aj ostatní spolužiaci, že odhlásiť sa z internetových stránok je veľmi dôležité. Učitelia informatiky vždy na záver hodín na to upozornia všetkých žiakov za počítačmi.

 

Upravené fotografie

Agresorka zosmiešnila spolužiačku tak, že jej fotografie upravila (oplešivela ju, zostarla ju, pridala na váhe, dokreslila ochlpenie...). Založila falošnú stránku na Facebooku a pridala rôzne hanlivé komentáre. Obeť bolo slušné, pekné, usilovné dievča, výborná žiačka. Sama nahlásila šikanovanie.

Riešenie: Po rozhovore s agresorkou a pod hrozbou nahlásenia na políciu šikanovanie prestalo. Trestom bola znížená známka zo správania. Motívom bola závisť. Falošný profil bol vymazaný. 

 

Šikanovanie učiteľa 

Na adresu triedneho učiteľa, ktorý odhalil a zastavil šikanovanie začali písať odhalení agresori na Facebooku vulgárnosti. Keďže mali ostatní žiaci s učiteľom dobrý vzťah, tak sa ho zastali a povedali mu, čo sa o ňom píše. 

Riešenie: Učiteľ si pozval rodičov agresorov do školy. Bohužiaľ rodičia nekriticky obhajovali svoje deti, čím ich utvrdzovali v tom, že nič zlé nespravili. Vedenie školy sa v danej situácii správalo pasívne. Učiteľ rodičom agresorov predložil vypísané (nepodané) trestné oznámenie na políciu za urážanie, ohováranie a poškodenie dobrého mena. Rodičia si prečítali trestné oznámenie a po návrate domov sa šikanovanie učiteľa okamžite zastavilo. 

 

O príklady šikanovania sa s nami v anonymnom prieskume, ktorý sa realizoval v novembri a v decembri roku 2014, podelili učitelia slovenských škôl, začo im ďakujeme.

 

Vzor trestného oznámenia nájdete v časti LEGISLATÍVA. Upozorňujeme, že hoci učiteľ, ktorý sa dozvie o zverejnení výrokov (informácií) v prostredí internetu, preukázateľne poškodzujúcich alebo ohrozujúcich jeho práva,  má právo domáhať sa u jeho rodičov (zákonných zástupcov) nápravy v správaní maloletých detí , ktorí sú porušiteľmi jeho práv aj hrozbou iniciovania trestného stíhania páchateľov, táto v jednotlivých prípadoch nesmie byť za žiadnych okolností neoprávnená. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnenosť alebo neoprávnenosť „obrany učiteľa“ týmto spôsobom môže byť sporná (napr. v dôsledku dôkaznej núdze), javí sa ako najvhodnejšie riešenie výlučne oznámenie zámeru podania trestného oznámenia učiteľom s jeho súčasnou prezentáciou rodičom dieťaťa – porušiteľa práv, avšak bez súčasného požadovania určitého (ne)konania na strane rodičov pod touto hrozbou. Týmto spôsobom učiteľ ponechá rodičom dieťaťa slobodu v rozhodovaní o tom, ako situáciu vyhodnotia a aké kroky k náprave vykonajú. V opačnom prípade by za splnenia ďalších zákonných predpokladov mohlo eventuálne dôjsť aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 189 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. 

§ 189 ods. 1 Trestného zákona: „Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.“

Podľa súdnej praxe: „Objektom trestného činu vydierania je slobodné rozhodovanie človeka, pričom objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal opomenul alebo trpel, a to násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy.“ (R 60/2003).

 

Tragické prípady zo sveta

Kanaďanka Rehtaeh Parsons mala 16 rokov, keď sa opila na jednom večierku v novembri 2011. Údajne tam bola znásilnená 4 dospievajúci chlapcami. Niekto incident odfotil v momente, keď Rehtaeh vracala, pričom s jedným z chlapcov mala pohlavný styk. Fotografia sa rozšírila medzi študentmi a Rehtaeh začali v škole nazývať "štetkou". Na sociálnej sieti Facebook dostávala správy od ľudí, ktorí od nej chceli sex. Rehtaeh čelila výsmechu a obťažovaniu, ktoré sa každým dňom stupňovalo. Sama si nevedela rady, a tak všetko porozprávala svojej rodine. Tá sa obrátila na políciu. Rok po incidente chcela polícia uzavrieť prípad s tým, že nenašla dostatočné dôkazy na zatknutie chlapcov. V apríli 2013 Rehtaeh spáchala samovraždu – obesila sa vo svojom dome. Polícia po dlhom vyšetrovaní obvinila dvoch chlapcov zo šírenia detskej pornografie.

Dvanásťročná Rebecca Sedwick z mesta Lakeland na Floride bola šikanovaná pätnástimi dievčatami, ktoré jej neustále posielali textové správy prostredníctvom internetu. V jednej správe napríklad zaznelo: "Vypi bielidlo a zomri." Kyberšikanovanie pokračovalo aj po prestupe na inú školu. Viac ako rok trpela Rebacca hlbokými depresiami, ktoré končili sebapoškodzovaním a samovražednými úmyslami. Sťažovala sa aj na nedobré vzťahy v rodine. Napokon si v septembri 2013 vzala život, keď skočila z budovy cementárne. Pred samovraždou zmenila svoju prezývku na sociálnej sieti Ask.fm na "That Dead Girl" (To mŕtve dievča).

Tyler Clementi, mladý, plachý osemnásťročný študent prvého ročníka na Rutgers University bol talentovaným chlapcom s vášňou pre hru na husliach. V septembri 2010 skočil z mosta George Washington Bridge. Dôvodom boli videá, na ktorých prežíval intímne chvíle s iným chlapcom na internátnej izbe. O nahrávku sa postarali jeho dvaja spolužiaci. Chlapci nechali naschvál zapnutú webkameru na internátnej izbe, aby mohli dokázať, že Tyler je gay. Tyler nevedel zniesť takýto zásah do súkromia a následné šikanovanie. Na sociálnej sieti Facebook si 10 minút pred spáchaním samovraždy zmenil svoj aktuálny status na: „Jumping off the George Washington Bridge, sorry“ (Skáčem z mosta Georga Washingtona, prepáčte). Spolužiaci boli neskôr obvinení z narúšania súkromia.

Hope Witsell mala 13 rokov, keď spáchala samovraždu obesením sa vo svojej izbe v meste Sundance na Floride. Dôvodom bolo, že poslala svoju nahú fotografiu chlapcovi, do ktorého bola zamilovaná. Chlapcov telefón sa dostal do rúk jeho kamarátky, ktorá intímnu fotku preposlala ostatným kamarátom v škole. Fotka začala kolovať dokonca aj v iných školách. Výsledkom bolo neustále šikanovanie, posmech a ohováranie zo strany jej spolužiakov. Nazývali ju "štetkou". Škola sa o incidente s nahou fotografiou dozvedela až koncom školského roka a potrestala ju vylúčením zo školy na jeden týždeň. Potom, ako sa vrátila naspäť do školy, si školský psychológ všimol rany na jej nohách. Priznala sa mu, že má sklony k sebapoškodzovaniu. Na druhý deň spáchala samovraždu. Pred smrťou napísala do svojho denníka: "Veľa ľudí ma ohovára za mojím chrbtom a nadáva mi, že som štetka... Urobím to hneď. Cítim to v žalúdku. Budem sa snažiť uškrtiť. Dúfam, že to bude fungovať." Hope sa obesila za pomoci svojich obľúbených šatiek o posteľ. Mŕtvu ju v izbe našla jej mama keď jej prišla zaželať dobrú noc.

Ryan Halligan, trinásťročný študent strednej školy v Essex Junction, Vermont, spáchal samovraždu v októbri 2013 potom, ako bol opakovane zosmiešňovaný a ponižovaný rovesníkmi v škole a prostredníctvom internetu. Ryan bol šikanovaný už od piatej triedy svojím spolužiakom, ktorý o ňom rozšíril klebetu, že je gay. Táto klebeta sa po škole rýchlo rozširovala a trvala počas celého leta 2013. Ryan dostával dennodenne ponižujúce správy prostredníctvom internetu. Na toto všetko prišiel až jeho otec, ktorý sa pár dní po pohrebe prihlásil do jeho účtu na sociálnej sieti AOL, pretože to bolo jediné miesto, kde jeho syn trávil za posledné mesiace väčšinu svojho času. Po smrti syna sa otec rozhodol, že sa bude venovať stretnutiam s mladými ľuďmi v Spojených štátoch a Kanade, aby pomáhal pri prevencii šikanovania a kyberšikanovania.

Mŕtve obesené telo štrnásťročnej Hannah Smith z Lutterworth, Leicestershire v Anglicku, našla jej sestra v spálni rodinného domu v auguste 2013. Hannah bola vystavená kyberšikanovaniu, krutým posmeškom a urážkam. Podľa slov jej otca sa na sociálnu sieť Ask.fm prihlásila preto, aby získala nejaké rady ohľadne stavu jej pokožky, keďže mala problém s ekzémom. Ľudia pod rôznymi prezývkami ju presvedčili, aby skúsila piť lepidlo a rezať sa. Po jej smrti otec našiel poznámku: „Som zvedavá, či to bude lepšie, keď tu sedím deň čo deň. Chcem umrieť a chcem už byť voľná. Nemôžem takto ďalej žiť. Nie som šťastná.“ Po jej samovražde začala aj jej staršia sestra dostávať podobné správy prostredníctvom sociálnej siete Facebook, v ktorých sa ľudia vysmievali z jej straty sestry a spochybňovali rodičovské schopnosti jej otca.

 

Použité zdroje:

http://nobullying.com/stories-of-7-teen-suicides-because-of-ask-fm-bullying/

http://www.puresight.com/Real-Life-Stories/real-life-stories.html

http://en.wikipedia.org/wiki/Suicide_of_Rehtaeh_Parsons

http://www.usatoday.com/story/news/nation/2013/10/15/florida-bullying-arrest-lakeland-suicide/2986079/

Bezpečné WiFi a ako sa vyhnúť hackerom nielen počas dovolenky

Odchod na dovolenku je príjemným vzrušením, ale aj nevyhnutným premýšľaním nad základnými bezpečnostnými opatreniami. Kúpime zámku na kufor, susedom dáme vyberať poštu zo schránky, príbuzných či priateľov poprosíme, aby zalievali kvety, zariadime, aby sa večer v byte svietilo a bolo vidieť aktivitu za oknami. Zhodnotíme aj bezpečnostnú situáciu vo svete a potenciál rizikových ochorení. Neuvedomujeme si však, že je nevyhnutné brať do úvahy aj iné hrozby, ktoré na nás číhajú počas cestovania.

Mnohokrát si ľudia myslia, že kybernetické útoky práve im nehrozia, veď nenechávajú svoj počítač nestrážený, sú obozretní pri otváraní elektronických správ od neznámeho adresáta či s podozrivou koncovkou. Nástrahy však čakajú na verejných miestach, keď cestujeme a vyhľadávame miesta s voľným pripojením na WiFi bez potreby zadať heslo. Práve slabo chránené WiFi siete sú známe zraniteľnosťou v komerčných routeroch. Využívanie sietí na letiskách, kaviarňach či hoteloch predstavuje značné riziko. Hackeri môžu monitorovať vašu aktivitu, zistiť, aké stránky navštevujete a dokonca vedia odsledovať, aké klávesy používate pri zadávaní hesla do bankových účtov alebo iných stránok, ktoré si vyžadajú vaše heslo.

Príklady, keď kyberzločinci vytvorili fejkovú stránku či dokonca sieť, sú známe a ide to relatívne ľahko. Pri vytvorení duplicitnej siete, vyzerajúcej takmer ako napríklad sieť vášho hotela, môžu ľahko sledovať, čo robíte, či už využívate sociálne média alebo zadávate údaje zo svojej kreditnej karty. Zrazu len zistíte, že váš účet je vybielený a hľadanie kybernetických zločincov je síce možné a ide to, ale je to veľmi zdĺhavý proces, ktorý si vyžaduje súčinnosť polície po celom svete. Hackeri totiž operujú celosvetovo.

Preto je lepšie zaobstarať si balíček s dátovým roamingom než spoliehať sa na miestne nedôveryhodné siete. Prípadne sim karta v mieste vášho pobytu je dobrým riešením.

Výborne poslúži aj Virtual Private Network. VPN totiž šifruje všetky dáta, ktoré odchádzajú z vášho zariadenia k poskytovateľovi VPN. Keď sa prihlásite na WiFi sieť, nikto nedokáže odsledovať vaše aktivity. Bez rizika sa potom môžete pripojiť do letiskovej siete a bezpečnosť vašich údajov bude zabezpečená. Informáciu o službe VPN má každý z nás v mobile a nájdete ju vo všeobecných nastaveniach. Pri cestovaní sa tiež oplatí vytvoriť a zapamätať si 8-miestne heslo namiesto 4-miestneho, najlepšie ešte posilnené odtlačkom prsta majiteľa na skeneri mobilu.

Všetky bezpečnostné opatrenia sú namieste v dobe, keď počet kybernetických útokov rastie. Podľa informácií zo spoločnosti Kaspersky Lab, ktorá sa špecializuje na digitálnu bezpečnosť, za posledné dva roky došlo k nárastu zasiahnutiu počítačov ransomvérom až o 550 %. Ransomvér je špeciálny malvér vyvinutý, aby uzamkol počítač alebo zašifroval dáta obete. Za opätovné sprístupnenie napadnutých súborov sa zvyčajne vyžaduje zaplatenie výkupného. Niekedy kybernetickí zločinci požadujú menšie sumy, spravia si prehľad vašich financií a podľa toho vás ohodnotia. Základnou radou je zálohovať dáta a nikdy neplatiť, ale kontaktovať políciu. Treba vedieť, že počítačová kriminalita je úmyselný trestný čin.

Počítačovú kriminalitu tvorí špecifická skupina trestných činov, v ktorej sa spájajú prvky trestného, občianskeho a autorského práva. Jej prienik zasahuje najmä do jednotlivých druhov trestných činov v rámci organizovanej kriminality.

Na Slovensku v posledných rokoch dochádza ku krádežiam počítačových programov, údajov uložených na pamäťových médiách počítača či počítačových služieb. Dochádza k zneužívaniu bezhotovostného platobného styku, ako aj k ničeniu dát uložených na pamäťových médiách. Počítačové vírusy a spamy tiež patria k prvkom počítačovej kriminality, s ktorým majú viacerí neblahé skúsenosti a na ktoré pravidelne upozorňujú firmy vyvíjajúce antivírové softvéry. Umiestňovanie zakázaných stránok na serveroch robí vrásky pracovníkom linky stopline.sk, ktorí sa snažia odstrániť nelegálny materiál obsahujúci napríklad aj možný útok na vaše internetové bezpečie.


Tento materiál bol vytvorený s finančnou podporou programu EÚ “Prevention of the Fight against Crime” (ISEC) – INT Call for proposals 2013 – Action Grants, projekt č.: HOME/2013/ISEC/AG/INT/4000005300. Za obsah tohto materiálu plne zodpovedajú autori projektového partnera eSlovensko. Tento materiál v žiadnom prípade nevyjadruje stanovisko Európskej komisie.

NA STIAHNUTIE